ecomail.cz

Brusnica čučoriedková

Bylina bystrého zraku

Čučoriedky patria pre vysoký obsah vitamínov medzi najvyhľadávanejšie a aj najhodnotnejšie ovocie. Plody, rovnako ako listy využívajú bylinkári na hnačky. Využívajú aj protizápalový účinok a to na prípravu kloktadla. Farbivá majú regeneračný vplyv na oči, zvyšujú ostrosť zraku. Preto dnes slúžia na výrobu prípravkov, ktoré zlepšujú zrak pri umelom osvetlení a používajú sa aj ako súčasť stravy kozmonautov. Listy sa tradične využívajú pri cukrovke. Priaznivo pôsobia pri zápaloch v ústnej dutine, pomáhajú pri lupienke, ekzémoch, majú pozitívny vplyv na obličky a močové cesty. Plody sa zbierajú dozreté. Sušia sa v tenkej vrstve najlepšie na slnku,neskôr pri umelej teplote 45°C. Plody ľahko zvlhnú a plesnivejú, preto sa musia skladovať v dobre uzatvárateľných nádobách.

Lapačo červené

Všestranná bylina

Lapačo červené obsahuje lapachol, používa sa pri leukémii a iných onkologických ochoreniach,hormonálnych problémoch, plesni candida albicans, zápaloch pošvy, hrdla, konečníka, migrénach, lupuse, roztrúsenej skleróze, problémoch s prostatou, prisyfilise, parkinsonizme, malárii, parazitoch v tele - Schistosoma,Trypansoma, bolestiach kĺbov, artritíde a impetigu. Zlepšuje obranyschopnosť tela, znižuje vstrebávanie glukózy, stimuluje činnosť kostnej drene, sleziny, pankreasu, harmonizuje hormonálny systém, podporuje krvotvorbu,desenzibilizuje organizmus. Má diuretické, antivírusové, antibakteriálne,protinádorové, antimikrobiálne, antimykotické a antiparazitické účinky.Pomáha odstraňovať bradavice a afty. Bráni zhlukovaniu krvných doštičiek. Znižuje rozmnožovanie baktérií typu Brucela, polia vírusu, herpes simplex vírusu 1 a 2 a rôznych vírusov chrípky.

Repík lekársky

Prírodné antibiotikum

V repíku boli zistené antibiotické, protizápalové, antibakteriálne a antivírusové účinky. Užíva sa vnútorne pri vírusových zápaloch pečene, hlavne pri hepatitíde typu B, zlatom stafylokokovi, listerióze, Candide albicans,pri niektorých typoch vírusov, ako sú: HIV, Helicobacter pylori, Campylobacter jejuni a antrax. Vedecké pokusy potvrdili široké antibiotické pôsobenie repíka. Používa sa tiež pri neurotických a menštruačných problémoch a v menopauze. Tradične sa osvedčil pri zápaloch močového mechúra a čriev, sliznice krku a úst, angínach, horúčkach, aftách, cukrovke, hnačkách, parazitických červoch,žalúdočných kataroch spôsobených alergiami na potraviny, alergiách. Zvonku pri ekzémoch, kožnej porfýrii – v jej pozadí je ochorenie pečene, bércových vredoch a zle sa hojacich chronických zápaloch kože, na výplachy ústnej dutiny a nosa. Podporuje sekréciu žlče, tráviacich žlčníkových a žalúdočných štiav. Používa sa pri obličkových kameňoch a piesku, reumatizme, má diuretické účinky. Vďaka adstringentným látkam spôsobuje rýchle uzatváranie rán, a tým zastavuje krvácanie.

Kuklík mestský

Bojovník proti vírusom

V stredoveku sa tradovalo: „Ak budeš mať vo vrecku koreň kuklíka mestského, nechajú ťa diabli a jedovaté zvieratá na pokoji.“ Táto povera svedčí o popularite tejto rastliny v stredoveku. Repík lekársky a kuklík mestský sú známe vynikajúce prostriedky na znižovanie horúčky. Používajú sa pri hnačkách a brzdia množenie vírusov hepatitídy – žltačky typu B. Používa sa pri vnútornom krvácaní žalúdka, čriev a vagíny. Prvé zmienky o ňom máme z Plíniovho diela Prírodná história z 1. storočia. Vychvaľoval ho ako vynikajúcu bylinu na pľúcne problémy. Od 16. storočia sa na kuklík zabúdalo kvôli rozvoju klasickej medicíny, ale nové výskumy v oblasti fytoterapie v 21. storočí ho vyzdvihli ako rastlinu účinnú proti vírusom. Svätá Hildegarda ho používala pri pľúcnych kataroch, do kúpeľa pri depresiách, teda podobne ako repík lekársky. Pôsobí ako desinficiens, mierne anestetikum a aromatikum. Obmedzuje dráždivosť hladkých svalov a pôsobí proti hnačkám. Používa sa pri kataroch horných dýchacích ciest, horúčkach, nechutenstve a na podporu potenia.

Myrhovník abesínsky

Rastlina bohyne lásky

V Biblii sa dočítame, že myrha bola jedným z darov, ktoré priniesli mudrci z Východu malému Ježiškovi do Betlehema. Ale až do 17. storočia nemali naši predkovia jasno v tom, ako presne vyzerá vetvička myrhovníka. Botanický pôvod myrhy teda zostával po dlhé stáročia tajomstvom. Myrhovník je ker, alebo menší strom, ktorý môže vyrásť  do výšky troch a dokonca aj desiatich metrov. Pýši sa mohutným kmeňom a hustou korunou s tŕnitými konárikmi. Obsypaný býva drobnými bielymi kvetmi, ktoré vyrastajú vo zväzkoch. Tisícročia sa využíva živica, ktorá vyteká spod kôry samovoľne alebo po narezaní. V kôre má totiž medzibunkové kanáliky, v ktorých sa táto vzácna látka nachádza. Vo vzduchu potom tuhne na žltú alebo hnedastú či červenkastú polopriesvitnú vonnú hmotu. Vôňa surovej živice je ostrá, príjemná. Chuť horká, aromatická, pri žuvaní sa lepí na zuby. Aj pomenovanie rastliny je pôvodne z hebrejského či arabského murr alebo marror, čo znamená horký.

Bedrovník anízový

Vynikajúci v období chrípky

Bedrovník anízový (Pimpinella anisu) je jednou z najstarších liečivých rastlín na svete. Oddávna sa využíval ako protijed, omladzovací elixír, chránil pred nočnými morami a zlými snami. Dnes sa je obľúbenou bylinou vo fytoterapii aj farmácii najmä pre silné účinky na odhlienenie, odkašliavanie, harmonizáciu trávenia. V sezóne chrípok, prechladnutí a jarnej únavy je cenená aj anízová silica. V gastronómii je obľúbeným korením, ktoré vylepšuje chuť jedál a navyše harmonizuje trávenie. Aníz, ako ľudovo nazývame túto rastlinu prospievajúcu zdraviu, poznali vyspelé civilizácie Starého Egypta či starovekého Grécka a Ríma. V Egypte sa využíval počas veštenia, pridávali ho do kadidiel a pretože je afrodiziakom, stal sa zároveň aj bylinou novomanželov.

Slamiha piesočná

V Rusku je to bylina nesmrteľnosti

U nás slamihu piesočnú bylinkári pridávajú do zmesí na upokojenie trávenia či na zmiernenie žlčníkových problémov. Na chorvátskom ostrove Pag dodáva jedinečnú chuť mlieku, z ktorého sa vyrába vychýrený syr Gligora. Kulinári používajú listy tejto byliny ako aromatické korenie na pečené mäsko. O obľúbenosti byliny slamiha piesočná (Helichrysum arenarium)v ľudovom liečiteľstve svedčí niekoľko jej zaujímavých ba dokonca aj roztomilých ľudových slovenských názvov: plesnivec, plesnivček piesočný,slamený kvet či radostka. Radosť rozosievajú od júla do septembra jej žiarivožlté kvety, ktoré sa tiež využívajú na terapeutické účely. Je to trváca bylina z čeľade astrovitých (Asteraceae), predtým úborovitých (Compositae) s krátkym valcovitým podzemkom. Má 15-30 cm vysoké sivoplstnaté stonky v trsoch so sivozelenými sediacimi a úzkokopijovitými listami a chocholíkovú metlinu úborov žltých kvetov so suchoblanitými zákrovmi (slamenáčky). Plody sú nažky.

Bazalka pravá

Bazalka je bylinka dobrej nálady

Upokojí podráždené nervy aj trávenie, povzbudí chuť do jedla a  do života! Užíva sa čerstvá, sušená ako výluh či silica. Je talianskym „národným“ korením a milujú ju všetci labužníci. Bylina bazalka pravá (Ocimum basilicum) má lesklé listy vajcovitého tvaru, výraznú, podmanivú chuť a neodolateľnú vôňu. Je to jednoročná bylina dorastajúca do výšky 20-60 cm. Biele až fialovo-červenkasté kvietky nás potešia od júna do augusta. Obsahuje veľké množstvo vitamínu C, minerálnych látok, silíc a trieslovín. Fytolátky, ktoré bylina obsahuje,majú veľmi priaznivý vplyv na naše trávenie. Podporujú metabolizmus, funkciu žalúdka i tvorbu žlče, odbúravajú tuky. Prispievajú k udržiavaniu rovnováhy črevnej mikroflóry. Bazalkový čaj je teda vynikajúcim digestívom, najmä po ťažšom a tučnom jedle. Osvedčil sa pri problémoch s nadúvaním, rôznych kataroch, žalúdočných a črevných problémoch.

Divoký pomaranč

Na ceste k vysnívanej postave využite silu prírody

Objavte bylinný nápoj, ktorý vám pomože zbaviť sanechcených tukov, znížiť chuť na dobroty a počas diéty dokonca aj zlepšiťnáladu. Priamo v divokej prírode Južnej Ameriky, ďaleko od rušnýchveľkomiest, rastie váš diétny spojenec - divoký pomaranč. Blahodarné účinky divokého pomaranča (citrus aurantium) objavili užindiáni Južnej Ameriky a využívali ho najmä na detoxikáciua posilnenie celého organizmu. Osvedčil sa pri tráviacich problémoch, kolikácha virózach či bakteriálnych infekciách. Hitom posledných mesiacov je však vďaka väčšinou v oplodísa vyskytujúcim fytolátkam (najmä látke synefrín), ktoré pomáhajú organizmuzbaviť sa nadbytočných tukových rezerv a efektívne tak redukovať hmotnosť.Táto látka podľa odborníkov stimuluje tvorbu tepla v tkanivýcha zvyšuje tak energetický výdaj organizmu, ktorý spaľuje kilojouly dokoncaaj keď odpočívame.

Šišak bajkalský

Šišak bajkalský indiáni používajú na detoxikáciu pečene!

V Amerike šišak bajkalský napríklad používali Indiáni Čerokiovia na vyvolanie menštruácie. Obsiahnuté flavonoidy majú dokázateľne protizápalovú aktivitu. Preto sa droga uplatňuje v tradičných kultúrach pri liečbe celého radu zápalov, najmä pečene. Rastlinu používali na zastavenie krvácania, ako detoxikačný prostriedok pri hnačkách a zápaloch hrtana. Jej antioxidačné účinky dokázali vedecké výskumy a niekoľkonásobne predčia nám známe vitamíny A, C, E. Výskumy potvrdili antibakteriálne, antivirotické a anitimikrobiálne účinky. V extrakte zo šišaku bola potvrdená aj imunomodulačná aktivita. Pomáha normalizovať počet T-obranných lymfocytov u ľudí, ktorí prešli chemoterapiou. Šišak obsahuje vysoké množstvo melatonínu, ktorý sa v poslednom období prezentuje ako zázračný hormón, ktorý priaznivo ovplyvňuje mnoho ochorení od rakoviny, psychických ochorení až po epilepsiu.

Hapragofyt ležatý

Harpagofyt ležatý sa odporúča na problémy s kĺbami.

Dopyt po tejto rastline je veľmi veľký, pretože účinné látky blahodarne vplývajú najmä na kĺby. A problémami s bolesťami a degeneráciou kĺbov trpí vo svete stále viac ľudí. Vyskytuje sa v Afrike – Namíbii, v púšti Kalahari v Južnej Afrike. Malé hľuzy sa zberajú na jar a režú sa na malé kúsky. V súčasnosti plocha jeho výskytu v Namíbii klesla na 4% územia, zatiaľ čo sa ešte v 50. rokoch vyskytovala ešte na 12 % územia.Aby rastlina v oblastiach prirodzeného výskytu úplne nezmizla, bola zaradená medzi chránené druhy a postupne sa začína pestovať na plantážach.

Adenophora tetraphylla

Vnútorne sa koreň byliny používa pri chronickej bronchitíde, pľúcnych abscesoch, tuberkulóze a žalúdočných problémoch

Bylinkári tvrdia, že prečisťuje pľúca a zastavuje kašeľ, odstraňuje hlieny, má antitoxické účinky, tradične sa používa proti horúčke, podporuje vylučovanie slín. Zvonka sa používa na suchú a svrbiacu pokožku. Je vynikajúci pri suchu a bolestiach v hrdle, čiernom kašli a bolestiach zubov. Podporuje tvorbu tekutín a energiu pľúc a pečene. Je vynikajúcou rastlinou, pretože  tým, že posilňuje pľúca a pečeň, môže sa pečeň lepšie regenerovať. Pri nachladnutí pôsobia fytolátky hĺbkovo a veľmi účinne.

Petiveria alliacea

„Prvýkrát som sa s rastlinou stretol v Paraguaji. Hneď mi počarila cesnakovou vôňou a pikantnou chuťou," hovorí bioterapeut V. Ďurina.

"Správne som odhadol, že je to bylinka, ktorá má obrovský význam," pokračuje bioterapeut. "Miestni šamani Curanderos ju používajú nielen na liečbu a mágiu.Rozdrvenú medzi prstami ju mnohí vdychujú, keď ich trápi zápal dutín. Indiáni v peruánskej Amazónii pripravujú z listov čaj proti nachladnutiu a chrípke. Domorodé obyvateľstvo v Nikaraguy ho používa rovnakým spôsobom, ale navyše aj pri kašli a bolesti. Koreň je považovaný za liek proti rôznym typom bolesti a roztlčený ho často používajú ako obklad na pokožku," dodáva V. Ďurina.

Kurkuma dlhá a kurkuma zedoaria

Obe rastlinky s nadpozemsky krásnymi kvetmi vyzdvihujú pre ich blahodarné účinky nielen liečitelia ale aj vedci.

Používa sa pri problémoch tráviacej sústavy, pečene,hepatitíde, bolestiach brucha, nadúvaní a tiež proti parazitom. Ďalej pri bolestiach v hrdle, ramenách, bolestiach zubov a poruchách menštruácie.Zvonka na hnisavé zápaly spojiviek, nehojace sa vredy, lišaje a rôzne poranenia.Napomáha rozpúšťaniu krvných zrazenín. Najnovšie štúdie dokázali, že kurkumín, štipľavá žltá zložka kari korenia, izolovaná z podzemkov tejto zázvorovitej rastliny je vynikajúcim prostriedkom zabraňujúcim rozvoju melanómu a ďalších nádorových ochorení.

Ruža stolistá (Rosa centifolia)

„Ruže jestvovali už pred mnohými miliónmi rokov, ešte skôr, ako človek. V histórii sa im pripisovali takmer neobmedzené účinky,“ hovorí chemik a bioterapeut Vladimír Ďurina.

"V období starého Ríma sa ruža odporúčala na pohryzenie besnými psami. Použitie ruže na tento účel vyvolá dnes úsmev, ale keď sa pozrieme na najnovšie výskumy, budeme skutočne prekvapení. Celá čeľaď rodiny ružovitých sa vyznačuje silnými antivírusovými a antimikrobiálnymi účinkami. Rosa centifolia, ako potvrdili vedecké výskumy, je veľmi silné antivirotikum, má antibakteriálne, antimikrobiálne a antimykotické účinky."

Wendyta calysina - burrito

Ľudovo sa tejto rastline hovorí burrito alebo oslík. Možno preto, že jeho malé lístky svojím tvarom pripomínajú oslie uši.

Účinné látky byliny Wendyta calysina majú vynikajúci vplyv na tráviaci systém, centrálny nervový systém, cievny systém, psychiku a celkový metabolizmus. Vďaka tomu, že má vplyv na meridián opasku, má tiež vplyv na celé telo. Podporuje činnosť pečene, žlčníka, sleziny, močového mechúra, zlepšuje trávenie, činnosť žalúdku a čriev. Je vhodná najmä po prejedení sa, intoxikácii alkoholom, cigaretami a inými látkami. Priaznivo pôsobí na psychiku a uľahčuje podvykacie kúry silných fajčiarov, alkoholikov a drogovo závislých.

Achyrocline satureioides

Achyrocline rastie v Južnej Amerike od Argentíny až po Venezuelu. Miestni obyvatelia ju používajú ako všestrannú bylinu zvonka i vnútorne pri mnohých vážnych aj ľahkých ochoreniach.

Achyrocline satureioides sa používa ako digestívum žalúdka, pečene, a čriev, ďalej pri hnačkách, nadúvaní a mnohých tráviacich problémoch. Fytolátky podporujú vylučovanie žlčových kyselín a chránia pečeň. Pitie bylinného nápoja je prospieva aj diabetikom. Flavonoidy chránia cievy a napomáhajú vstrebávanie vitamínu C. Miestni obyvatelia ju s úspechom používajú aj pri zápaloch a bolestiach chrbta, v oblasti krížov, krčnej chrbtice, kĺbov, reumatizme, artrózach, obličkových a črevných kolikách.

Alojzia citrónová (Aloysia triphylla)

Tento dvojmetrový ker doviezli Španieli z Južnej Ameriky do Európyv roku 1784. V teplejších oblastiach Európy mierne zimy prežije aj
v záhrade, u nás sa pestuje ako izbová rastlina.

Tradične ju bylinkári používajú na upokojenie centrálneho nervového systému, proti migrénam, na harmonizáciu činnosti srdca, na podporu laktácie. Indiáni v Paraguaji používajú bylinu na harmonizáciu činnosti pľúc, srdca, žalúdka, trávenia a na príjemné osvieženie dychu. Čaj odporúčajú pri nadúvaní, prekyslení žalúdka a žalúdočných problémoch spôsobených stresom. Účinné fytolátky celkovo upokojujú psychiku. Vo fytoterapii sa odporúčajú pri vnútornom nepokoji, rozrušení, búšení srdca.

Černuška siata (Nigella sativa)

Až sedemdesiat centimetrov vysoká jednoročná rastlina černuška siata, nazývaná čierna rasca má jemné modrasté kvety a čierne semená, ktoré sa hojne využívajú v bylinkárstve najmä v arabských krajinách.

Nigella sativa alebo čierna rasca je egyptský zázrak. Túto rastlinu mal v hrobke aj faraón Tutanchamón. Faraóni ju používali pri bakteriálnych a vírusových infektoch, plesniach a rozličných parazitoch, kŕčoch, psychických problémoch a ako ochranu pred mnohými toxickými látkami. Bylina stáročia prinášala ľuďom nádej na zlepšenie a skvalitnenie života, preto bola uctievaná aj samotnými vládcami tejto starodávnej zeme.

Čiernohlávok obyčajný (Prunella vulgaris)

Trváca bylina z čeľade hluchavkovitých je ľudovo nazývaná černohlávka, čertohlav, brunelka či kňazská bylina.

Rastlinka je medonosná a rastie na lúkach, pasienkoch, rúbaniskách a v riedkych lesoch. V bylinkárstve sa používa pri infekciách pečene, močového mechúra, nefritíde, opuchoch, horúčke, ako podpora organizmu pri rakovine pľúc, hrubého čreva, úst a prsníka. Účinné fytolátky harmonizujú hormonálny systém. Fytolátky zvyšuje zrážanlivosť krvi, v starých herbároch pripisujú rastlinke aj schopnosť sceľovať rany.

Croton lechleri – latex

Latex stromu Croton lechleri je prírodná látka, ktorá vyteká z poraneného stromu, je skutočným pokladom pre zdravie. Latex nazývajú indiáni Sangre dedrago – dračia krv.

Strom používa svoj červený latex na hojenie tržných rán, ktoré vznikajú na jeho kôre. Musí mať teda dezinfekčné, antibakteriálne, antivírusové a protiplesňové účinky. Keby nemal, strom by čoskoro uhynul na infekciu z poranenia. Pre indiánov bol latex doslova požehnaním a len žasneme, akú silu majú prírodné látky. Na aké neduhy používajú miestni indiáni dračiu krv? Pri rezných a bodných ranách, pretože urýchľuje ich zacelenie.

Hadovník väčší (Bistorta major)

Hadí koreň ľudovo nazývaný užovník je liečivá rastlina z čeľade stavikrvovité. Bylina je vysoká 30 – 100 centimetrov a kvitne v máji až v auguste na vlhkých horských lúkach v lesoch.

Podľa bylinkárov obmedzuje rozmnožovanie herpes vírusov. Účinné fytolátky zrážajú bielkoviny na slizniciach, eliminujú riziko poškodenia organizmu pri užití jedovatých látok bielkovinového charakteru,  tíšia bolesť, sú účinné pri zápaloch čriev a slizníc. Kyselina elagová pomáha podľa vedeckých výskumov zastaviť krvácanie. Koreň sa používal ako protijed a tiež sa odporúčal na rany po uštipnutí zmijou.

Kosatec nemecký (Iris germanica)

Nádherný kosatec nemecký je pýchou záhrad, podmaní si vás veľkými fialovo modrými kvetmi, kvitne v máji a v júni.

Zbiera sa podzemok (Radix iridis), nazývaný ľudovo „fialkový koreň“, ktorý sa vyhrabáva z 3 až 4-ročných rastlín. Vo fytoterapii sa používa pri katare horných ciest dýchacích a kašli. Účinné fytolátky z byliny podporujú vylučovanie žlče, majú diuretické účinky a podporujú činnosť sleziny. 

Lotos indický (Nelumbo nucifera)

Lotos indický je vodná rastlina z čeľade lotosovité, jeho domovom je  India. Lotos patrí k najuctievanejším kvetom našej planéty. Je symbolom čistoty, svätosti, dobra a krásy.

Mnohí botanici tvrdia, že je to najdokonalejší kvet, aký poznáme. Lotos patrí medzi rastliny, ktoré hojne používa klasická čínska medicína. Boli u neho objavené látky, ktoré napomáhajú metabolizmus tukov a tak je rastlinou číslo jeden podporujúcou chudnutie. Podľa bylinkárov ovplyvňuje impotenciu, zmierňuje silné menštruačné krvácanie, výtok z pošvy, nespavosť, hnačky, zastavuje krvácanie, používajú ho ako tonikum, afrodiziakum.

Nátržník husí (Potentilla anserina)

Trváca bylina z čeľade ružovitých s hodvábnymi listami a žltými kvetmi kvitne od mája do augusta. Rastie hojne pri cestách a potokoch, na dvoroch, zväčša tam, kde sa zdržiavali husi.

Bylinkári nátržník husí používajú pri hnačkách, črevných kolikách, kŕčoch hladkého svalstva, bolestivej menštruácii, vnútornom krvácaní, vysokom krvnom tlaku, zápaloch slizníc, alergiách, zápaloch, virózach, zníženej imunite a rôznych gynekologických problémoch. Účinné fytolátky znižujú hladinu tukových častíc v krvi a chránia organizmus pred otravou.

Nevädza poľná (Centaurea cyanus)

Očarujúca modrofialová jednoročná bylinka zdobí od mája až do augusta okraje polí, ciest a lúk. Patrí do čeľade astrovité.

Čaj odporúčajú bylinkári pri urologických problémoch a reumatizme. Podľa čínskej medicíny má pečeň spojenie so zrakom. Preto, že nevädza obsahuje fytolátky, ktoré majú vplyv na činnosť pečene, odporúčajú ju bylinkári pri žltačkách a problémoch s očami, najmä pri zápale očných spojiviek. Ak niekto neznáša ostré denné svetlo, potom mu podľa starej múdrosti pitie čaju z nevädze môže zlepšiť jeho pohľad na svet bez žmúrenia očí a nosenia čiernych okuliarov.

Pagaštan konský (Aescelus hippocastanum)

Pagaštan konský je strom vysoký 15-20 metrov, ktorý kvitne od mája do júna. Bylinkári používajú okrem kvetov aj plody zbierané v septembri a v októbri.

Pagaštan konský obsahuje predovšetkým aescín, biologicky aktívnu látku, ktorá podľa výskumov pôsobí proti opuchom, zápalom chráni a spevňuje cievy, urýchľuje vstrebávanie krvných zrazenín, zlepšuje žilno-lymfatickú cirkuláciu a vyprázdňovanie kŕčových žíl u pacientov s touto poruchou. Ľudoví liečitelia ho používajú pri malárii, srdcovo-cievnych ochoreniach, kŕčových žilách, hemoroidoch, opuchoch dolných končatín, nedostatočnom periférnom prekrvení.

Púpava lekárska (Taraxacum officinale)

Ľudové názvy tejto rastliny z čeľade astrovité sú pampeliška, pumpava a pumpelica. Z tejto trvplky po narezaní vyteká biele mlieko, ktoré na vzduchu tuhne.

Latinský názov dal rastlinke najslávnejší arabský lekár Ibn Sina, známy pod menom Avicenna (980-1036). Krásne žlté kvety sú ozdobou lúk aj parkov od apríla až do októbra. Bylinkári odporúčajú zbierať všetky časti tejto rastliny, ako je koreň, listy, stopky i kvety. Listy sú na jar hotovou vitamínovou bombou, z ktorej si môžeme pripraviť chutný šalát. Púpava lekárska má  diuretické, žlčopudné a digestívne účinky, pretože obsahuje enzymaticky pôsobiace látky, ktoré priaznivo ovplyvňujú činnosť pečene a obličiek.

Slez lesný (Malva sylvestris)

Slez lesný patrí do čeľade slezovité, má krásne fialovoružové kvety a kvitne od júna do októbra. Dnešný názov malva poznali v antike a súvisí so slovom malassó, čo znamená zmäkčujem.

Táto vlastnosť je daná obsahom slizu v rastline. Karol Veľký svojím nariadením prikázal, aby sa slez lesný pestoval v kláštoroch. U nás ide o bežnú bylinku, ktorá rastie zvyčajne pri cestách, na lesných čistinkách, pozdĺž plotov a na suchých miestach. Bylinkári kvety byliny využívajú pri zápaloch a kataroch priedušiek, kašli, laryngitíde a faryngitíde. Účinné fytolátky stimulujú činnosť čriev a zvyšujú činnosť vitamínu P. Vo fytoterapii sa používa pri žalúdočných problémoch a zvonka ako zmäkčovadlo na obklady. Podľa nových vedeckých výskumov má priam excelentné účinky na pľúcne problémy.

Smilax lekársky (Smilax officinalis)

Indiáni Južnej Ameriky obľubovali túto rastlinu pre jej tonizačné a afrodiziakálne účinky. Účinné fytolátky podporujú tvorbu testosterónu a progesterónu, prirodzený anabolizmus a metabolizmus tela.

Harmonizujú najmä mužský hormonálny systém. Indiáni smilax s úspechom používali na zníženie problémov vzniknutých syfilitídou, kvapavkou, kondylomatmi a inými bradavičnatými útvarmi spôsobenými papiloma vírusmi, ktoré dávajú možnosť vzniku rôznym prekancerózam. Vedecké výskumy potvrdili účinky pri znížení rizika vzniku reumatoidnej artritídy a arteriosklerózy.

Yzop lekársky (Hyssopus officinalis)

Yzop má príjemnú vôňu a do strednej Európy ho priniesli v 10. storočí benediktínski mnísi, ktorí ho hojne využívali na výrobu likérov. Arabi zas pripravujú z yzopu nápoj nazývaný šerbet.

Bylinkári ho používajú pri chronickej bronchitíde, prieduškovom katare, kašli, astme, zápaloch bronchov a nervov, pľúcnych, obličkových, močových, chronických črevných, žlčníkových a žalúdočných problémoch, kŕčových žilách, hemoroidoch, nadúvaní. Podľa starých herbárov je vhodným prostriedkom, ktorý zastavuje nežiadúce potenie. Podľa bylinkárov pomáha pri problémoch v klimaktériu a uvoľňuje hlieny.